Choď na obsah Choď na menu
 


Obrázok Vitajte vo svete nonsensu. Čo vlastne ten nonsens je ? Nonsens je nezmysel v básni alebo piesni. Niektoré z týchto piesní či básni sú naozaj nezmyselné. Najdeme v nich aj smiech ,dobrú náladu. Poznám aj jednu básničku od Štefana Žáriho Možné Nemožnosti ,ktoré som sa mala učiť na literatúru. Teraz Vám ju napíšem. Možno ak ste piataci a máte zelenú učebnicu literárnej výchovy pre 5.ročník základných škol a učili ste sa Možné Nemožnosti môžete si so mnou ju ešte raz zopakovať.

Štefan Žára -autor

Možné Nemožnosti -názov básne

Nosím buchty proti chladu.                           

Žujem klobúk proti hladu.

Ak mráz tiahne od neba,

vystriem dáždnik pod seba.

 

Keď si ohňom skropím líca ,

zápäť vodou osuším sa.

Stojmo spím a spiac sa hrám,

ležmo hrušky oberám.

 

Strúham prúty mäkkou vatou,

do uší si vkladám dláto.

Člnkom ryjem tvrdúzem zem ,

v motyke sa člnkujem.

 

Postieľku , čo stojí vzadu,

prerobil som na záhradu.

Práve kvitne v nej , len páč,

kvetináč a údenáč!

 

V noci čítam,zhasnúc lustre,

vo dne zažnem svetlo ostré.

Púšťam drozda z reťaze,

keď už mňaukať nevládze.

 

Na vodovod zrak vše hodím,

Koľko može byť už hodín.

Keď mám zimnicu či plam,

pod pazuchu budík dám.

 

Naša škola, najmä v kosbe,

často ku mne príde pozde.

Zapíšem ju popritom,

do ceruzky zošitom.

 

Moja mama , pilnosť samá,

odprosuje, počúva ma.

Za miešanú zmrzlinu

prešije mi ofinu.

 

Otec-to je prípad ťažší,

zlosť má, keď ma kura plaší

a keď ma čert pokúša

spraviť husi z vankúša.

 

Prší dáždnik, že vraj na raž,

vyrastie nám  nová garáž,

kovová , nie všelijaká-

zavriem do nej čmeliaka.

 

Starú tatru, piesty, gumu ,

zaprešujem do albumu,

album vlejem do práčky ,

na pieskové koláčky.

 

Spievam krásne ako pílka,

ráta so mnou násobilka,

až mám z toho-dole,no,

zachrípnté koleno.